Robert M. Carter, Global Research, cz24.news

Globálne otepľovanie – Desať faktov a desať mýtov o zmene klímy

1. Klíma sa vždy menila a vždy sa bude meniť. Predpoklad, že pred priemyselnou revolúciou mala Zem „stabilnú“ klímu, je jednoducho nesprávny. Jediná rozumná vec, ktorú treba v súvislosti so zmenou klímy urobiť, je pripraviť sa na ňu.

2. Presné merania teploty z meteorologických balónov a satelitov od konca 50. rokov minulého storočia neukázali žiadne otepľovanie atmosféry od roku 1958. Na rozdiel od toho priemerné pozemné teplomery zaznamenávajú oteplenie o približne 0,4oC za rovnaké časové obdobie. Mnohí vedci sa domnievajú, že záznam teplomera je ovplyvnený efektom Urban Heat Island [tepelné ostrovy lidských sídel] a inými artefaktmi.

3. Napriek výdavkom viac ako 50 miliárd USD na jeho hľadanie od roku 1990 nebol v globálnom teplotnom modeli identifikovaný žiadny jednoznačný antropogénny (ľudský) signál.

4. Bez skleníkového efektu by priemerná povrchová teplota na Zemi bola skôr -18oC než rovných +15oC, ktoré podnietili rozvoj života.

Oxid uhličitý je vedľajší skleníkový plyn, ktorý je zodpovedný za ~26% (8oC) celkového skleníkového efektu (33oC), z čoho najviac 25 % (~ 2oC) možno pripísať oxidu uhličitému zpôsobenému ľudskou činnosťou. Vodná para, ktorá sa podieľa najmenej 70% na účinku, je zďaleka najdôležitejším atmosférickým skleníkovým plynom.

5. Na ročnej (1 rok) aj geologickej (do 100 000 rokov) časovej škále zmeny atmosférickej teploty PREDCHÁDZAJÚ zmenám CO2. Oxid uhličitý preto nemôže byť primárnym činiteľom na zvýšenie teploty (hoci zvyšujúci sa CO2 spôsobuje zmenšujúcu sa miernu pozitívnu spätnú väzbu teploty).

6. Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) pôsobil ako hlavný strašiakpre lobby za globálne otepľovanie, ktoré viedli ku Kjótskemu protokolu. Je fatálne, že IPCC je politický, nie vedecký orgán.

Hendrik Tennekes, bývalý riaditeľ výskumu Kráľovského holandského meteorologického inštitútu, hovorí, že „proces hodnotenia IPCC je fatálne chybný“ a že „IPCC úmyselne ignoruje zmenu paradigmy, ktorú vytvoril popredný meteorológ dvadsiateho storočia Edward Lorenz“.

7. Kjótsky protokol bude stáť mnoho biliónov dolárov a predstavuje významný vplyv na krajiny, ktoré ho podpísali, ale neprinesie žiadne výrazné ochladenie (menej ako 0,02oC do roku 2050, za predpokladu, že budú splnené všetky záväzky).

Ruská akadémia vied hovorí, že Kjóto nemá žiadny vedecký základ; Andre Illarianov, hlavný poradca ruského prezidenta Putina, označil kjótsky prístup za „jednu z najagresívnejších, najrušivejších a najničivejších ideológií od pádu komunizmu a fašizmu“. Ak bolo Kjóto „prvým krokom“, potom bolo tým istým nesprávnym smerom ako neskorší „cestovná mapa z Bali“.

8. Klimatické zmeny sú nelineárny (chaotický) proces, ktorého niektoré časti sú pochopené len matne alebo vôbec. Žiadny deterministický počítačový model nikdy nebude schopný presne predpovedať klímu na 100 rokov do budúcnosti.

9. Nie je preto prekvapením, že odborníci na počítačové modelovanie sa tiež zhodujú v tom, že žiadny súčasný (alebo pravdepodobne blízky) klimatický model nedokáže presne predpovedať regionálne klimatické zmeny.

10. Najväčšou nepravdou o ľudskom globálnom otepľovaní je tvrdenie, že takmer všetci vedci súhlasia s tým, že k nemu dochádza, a to nebezpečnou rýchlosťou.

Skutočnosťou je, že takmer každý aspekt klimatickej vedy je predmetom intenzívnych diskusií. Okrem toho tisíce kvalifikovaných vedcov na celom svete podpísali vyhlásenia, ktoré
  (i) spochybňujú dôkazy o hypotetickom otepľovaní spôsobenom človekom a
  (ii) podporujú racionálny vedecký (nie emocionálny) prístup k jeho štúdiu v kontexte známych prirodzených klimatických zmien.

Obr.: Pixabay

DESAŤ MÝTOV O GLOBÁLNOM OTEPĽOVANÍ

Mýtus 1

Priemerná globálna teplota (AGT – Average global temperature) sa za posledných niekoľko rokov zvýšila. [pred rokom 2009]

Fakt 1  V medziach chýb sa AGT nezvýšil od roku 1995 a od roku 2002 klesol, napriek zvýšeniu atmosférického CO2 o 8% od roku 1995.

******************************

Mýtus 2

Koncom 20. storočia sa AGT zvýšil nebezpečne rýchlo a dosiahol bezprecedentnú veľkosť.

Fakt 2  Rast AGT na konci 20. storočia bol rýchlosťou 1-2oC/storočie, čo je v rámci prirodzených mier klimatických zmien za posledných 10 000 rokov. AGT bolo v nedávnej geologickej minulosti mnohokrát teplejšie ako dnes.

******************************

Mýtus 3

AGT bol v predindustriálnych časoch relatívne nemenný, od roku 1900 raketovo vzrástol a v priebehu nasledujúcich 100 rokov sa zvýši o niekoľko stupňov (krivka „hokejky“ Mann, Bradley & Hughes a jej počítačová extrapolácia).

Fakt 3  Mann a kol. krivka bola vystavená ako štatistický nástroj. Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že by sa minulá klíma nemenila, ani že zmeny v AGT v 20. storočí boli nezvyčajné, ani že prebieha nebezpečné otepľovanie ľudí.

******************************

Mýtus 4

Počítačové modely predpovedajú, že AGT sa v priebehu nasledujúcich 100 rokov zvýši až o 6oC.

Fakt 4  Deterministické počítačové modely áno. Iné rovnako platné (empirické) počítačové modely predpovedajú chladenie.

******************************

Mýtus 5

Oteplenie o viac ako 2oC bude mať katastrofálne dopady na ekosystémy aj na ľudstvo.

Fakt 5  A 2oC zmena by bola v rámci predchádzajúcich prirodzených hraníc. Ekosystémy sa takýmto zmenám prispôsobujú už od nepamäti. Výsledkom je proces, ktorý nazývame evolúcia. Ľudstvo sa dokáže prispôsobiť všetkým klimatickým extrémom a aj sa prispôsobuje.

******************************

Mýtus 6

Ďalšie ľudské pridávanie CO2 do atmosféry spôsobí nebezpečné otepľovanie a je všeobecne škodlivé.

Fakt 6  Zatiaľ nie je možné zistiť žiadne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré by sa líšilo od prirodzených systémových variácií a hluku. Akékoľvek dodatočné oteplenie spôsobené ľudskou činnosťou, ku ktorému dôjde, bude pravdepodobne predstavovať menej ako 1oC. Atmosférický CO2 je prospešné hnojivo pre rastliny, najmä obilniny, a tiež napomáha efektívnej evapotranspirácii.

******************************

Mýtus 7

Zmeny v slnečnej aktivite nemôžu vysvetliť nedávne zmeny v AGT.

Fakt 7  Slnečný výkon sa mení niekoľkými spôsobmi v mnohých časových mierkach (vrátane 11-, 22- a 80-ročných slnečných cyklov) so sprievodnými účinkami na klímu Zeme. Zatiaľ čo zmeny viditeľného žiarenia sú malé, je známe, že zmeny v toku častíc a magnetickom poli majú silný klimatický účinok. Viac ako 50% nárastu AGT o 0,8oC pozorovaného počas 20. storočia možno pripísať slnečnej zmene.

******************************

Mýtus 8

V severných aj južných polárnych oblastiach prebieha bezprecedentné topenie ľadu.

Fakt 8  Grónsky aj antarktický ľadový štít narastajú na hrúbke a na svojom vrchole sa ochladzujú. Morský ľad okolo Antarktídy dosiahol v roku 2007 rekordnú rozlohu. Teploty v arktickej oblasti práve dosahujú úrovne prirodzeného tepla zo začiatku 40. rokov 20. storočia a v minulosti bola oblasť ešte teplejšia (bez morského ľadu).

******************************

Mýtus 9

Globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou spôsobuje nebezpečný nárast globálnej hladiny morí (SL – Sea level).

Fakt 9  Zmena SL sa z času na čas a z miesta na miesto líši; medzi rokmi 1955 a 1996 napríklad SL na Tuvalu klesol o 105 mm (2,5 mm/rok). Globálny priemer SL je štatistická miera, ktorá nemá žiadnu hodnotu pre účely environmentálneho plánovania. Globálny priemerný nárast SL o 1-2 mm/rok sa prirodzene vyskytol za posledných 150 rokov a nevykazuje žiadne známky nárastu ovplyvneného človekom.

******************************

Mýtus 10

Nárast AGT koncom 20. storočia spôsobil nárast počtu silných búrok (cyklónov) alebo intenzity búrky.

Fakt 10  Meteorológovia sa zhodujú v tom, že nedošlo k žiadnemu nárastu búrok okrem toho, čo súvisí s prirodzenými zmenami klimatického systému.

 
—–

Pôvodným zdrojom tohto článku je James Cook University, Queensland, Australia and Global Research
Copyright © Prof. Robert M. Carter, James Cook University, Queensland, Australia and Global Research, 2022

 

Robert M. Carter byl profesorem výzkumu na James Cook University (Queensland) a University of Adelaide (Jižní Austrálie). Je paleontolog, stratigraf, mořský geolog a odborník na životní prostředí s více než třicetiletou profesionální praxí.