Zuzana Pozdílková, korespondence s J. Bláhou z Hnutí DUHA a s M. Bursíkem, ministrem ŽP, září 2008

Návštěvnice Šumavy Zuzana Pozdílková byla znepokojená usychajícími lesy v NP Šumava a oslovila proto jak ministra životního prostředí Martina Bursíka, tak Jaromíra Bláhu z Hnutí DUHA. „Pan minister si nenašiel čas, aby mi odpísal a skúsil vysvetliť dovod, prečo sa postupuje na Šumave, tak ako sa postupuje, a p. Bláha ma tiež svojou odpoveďou neuspokojil,“ napsala nám paní Pozdílková. Její dopisy i odpověď J. Bláhy uveřejňujeme.

DOPIS č. 1

Dobrý deň, p. Bláha,

rozhodla som sa vám napísať, hoc nie som si istá, či si nájdete čas si prečítať môj emial, prípadne naň reagovať.

V nedeľu sa mi podarilo navštíviť Šumavu. Išli sme z Čierného kríža na Plešné jazero a do Novej Pece. Šumava je naozaj kúzelná. Cesta bola príjemná ako pre oči, tak aj pre dušu. Teda až kým sme nedorazili do prvéj zóny NPŠ.

Už veľa som si prečítala a vypočula o bezzásahovom územi. Ale stále som si nedokázala detailne predstaviť kôrovcovú kalamitu. Úprimne povedané – bola som zdesená. Nerozumiem, prečo to muselo dôjsť až tak ďaleko. Prečo sa nezasiahlo proti kôrovcovi už v počiatku? Rozumiem pojmu „bezzásahové územie”, ale nepríde mi to zrovna logické nechať zahynúť taký rozsah lesa. Citujem môjho priateľa: „Keď nás niečo bolí, zájdeme ku lekárovi,aby nám pomohol.” Prečo sa nepomohlo tým stromom?

Nie som som pre využívanie NP na ťažbu dreva pre zisky, ale som za jeho ochranu. A myslím, že to sa na Plešnom jazere neurobilo. Na jednej strane bojujeme za každú zeleň v mestách, v okolí ciest… a na druhej strane si pestujeme suchý les na Šumave. Dosť absurdné. Myslím si, že dnes je doba, kedy človek tak zasahuje do prírody, že si bez nás ťažko poradí (ona teda určite, veď nie sme silnejší než ona, ale je to na dlhé roky a my tu žijeme len raz – teraz).

Nerozumiem, prečo sa neošetrili napadnuté stromy v počiatku a nechalo sa to dôjsť až tam, kde to je. Pýtali sme sa na to aj tamojšieho strážcu NP. Ten nás zaviedol na kraj lesa so slovami, citujem: „Máme jedinečnú príležitosť byť svedkom premeny starého lesa na les mladý.“

Viete, vedela by som si tú premenu predstaviť aj inak. Moja predstava je, že by sa mal problém kôrovca riešiť aj v prvéj zóne NP a všetky napadnuté stromy odstraniť (teraz je už asi veľmi neskoro). Po odstranených stromov by sa nemuseli zasa vysádzať zasa len smreky, ale aj iné dreviny, schopné života v tej lokalite, aby sa nevytvoril jednorodový les. Alebo by sa nemuselo vysádzať vôbec a nechať narásť stromčeky z náletov. (Jednorodový les a les umelo vysadený sa vidí ako problém, ako som pochopila z rozhovoru už so spomínaným stražcom NPŠ. S čím čiastočne súhlasim.)

Príde mi absurdné, aby štát na jednej strane pokutoval majiteľov lesa za nevyťaženie stromov napadnutými kôrovcom a následné nevysadenie nových, a na druhej strane dovolil to, čo sa stalo na Plešnom jazere (píšem o tejto lokalite, pretože som ju videla na vlastné oči). Tiež mi príde nelogický prechod zón bezzásahových na zásahové. Na jednom kúsku sa robia náklady na zásah proti kôrovcovi a druhom kúsku sa vo veľkom „pestuje”. Tým sa stáva likvidácia začarovaný a finančne náročnejší kolotoč. Je to môj laický názor, preto by som vám bola vďačná, keby si nájdete čas a reagoval na môj email. Ale viem, že by som uvítala zelený les a nenechala problém kôrovca prerásť do kalamity. Veď zelená farba je farbou optimizmu a nádeje, a to my ľudia z 21.storočia naozaj potrebujeme.

S pozdravom a želaním pekného dňa,
Pozdílková.

P. S. Pripajam obrázky, ktoré určite lepšie poznáte ako ja. Mne sa naozaj páči viac ten pohľad na zelený les.

DOPIS č. 2

Dobrý deň, p. Bláha.

Po prečítaní posledného monitoringu tisku zo Šumavy, čo ste mi poslal, som sa rozhodla vám zasa napísať. Už z mojeho prvého listu (neviem, či ste si ho prečítal) je jasné, že som zástancom „Zelenej Šumavy”. Musím pripomenúť, že som laik v oblasti lesníctva, tak snáď mi to p. minister Bursík odpustí, že chcem vyjadriť svoj názor aj napriek svojmu handicapu (aspoň pre zatiaľ, práve kôrovec na Šumave je jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla pre štúdium na lesníckej škole).

Nedávno sa mi dostala do rúk brožúrka od p. P. Martana „Šumava umierajúca a ohrozená”. Vďaka tejto knížke som si uvedomila veľa vecí, ktoré ma ešte viac presvedčili o tom, že čo sa deje v NP Šumava, nie je úplne v poriadku. Stále uniká mojej logike, prečo tak bojujete o rozšírenie bezzásahových zón? Prečo sa s kľudom pozeráte na to, ako usychajú tak cenné stromy, ako sú v prvých zónach NP? Mala som možnosť viesť diskusiu, resp. klásť otázky lesníckému inžinierovi, vypočula som si názory obyčajných lesníkov, ale aj laickej verejnosti. A poviem vám, rozhodne mi to nepríde, že by mala vaša „silná ochrana prírody v NP veľkú podporu českého verejného názoru”. Nerozumiem o sile vašeho presvedčenia, že váš postup je správný, aj napriek tomu, že veľké množstvo ľudí (obzvlášť tých, ktorých sa to dotýka najviac – domorodcov) si myslí opak. Prepáčte, ale príde mi to, že si hráte na „Bohov”, resp. by bolo asi výstižnejšie na „Ničiteľov Connanov”.

Určite má svoj oprávnený význam, ako pre výzkum, tak pre prírodné hodnoty, mať územia nedotknutej prírody človakom, mať prales – divočinu. Ale už z histórie je zrejme, že to ide na menších územiach, než preferujete vy. Vlastne ešte za života p. Johna, zakladateľa Boubínského pralesa, sa muselo bezzásahové územie zmenšiť o 97 ha, aby bolo možné zachovať aspoň 47 ha pralesa. Písal ste v liste pre p. Jirsu, že vo „vašej Šumave” má príležitosť pre život veľa vtáctva, hub a mikroorganizmov žijúcich v tlejúcich kmeňoch, ktoré sa nenachádzajú zrovna na početných miestach našej planéty. To je určite pravda. Ale čo my ľudia? Nemyslíte si, že má pre nás ďaleko väčší význam kyslík, ktorý vyprodukujú zelené stromy, ako existencia nejakých mikroorganizmov?

Pre upresnenie. Nepovažujem človeka za pána tejto planéty. Myslím si, že často sa správa ďaleko horšie než zvieratá, že by nám mohli ísť mnohokrát príkladom. Podľa mňa je najdokonalejšia príroda, resp. bola. Dnes ju našími zásahmi veľmi negatvne ovplyvňujeme. Tak si myslím, že je na mieste, ak to je v naších silách, jej na druhej strane pomáhať, ak to je v naších silách. A proti lykožrútu je v naších silách zasahovať. Či nie?

Pán minister Bursík po návšteve NP prezentoval, že videl pod suchým lesom vyrastať nový zdravejší les. Nám to tiež strážník NP ukazoval, pri návšteve Plešného jazera. Je pravda zeleň tam bola, ale moje predstavy o lese sú trochu iné, než čo som tam videla. Paprade, čučoriedky, trávy a samozrejme suché stromy nenapĺňajú moje vízie o novom lese (a verím, že nie len moje). Je vôbec možné, aby suché stromy mohli dať semienka (život) pre nové, mladé stromčeky? Určite sa objaví po rokoch nejaký zelený smrček, sem-tam, ale to vďaka zveri a priznivému vetru. To percento mi príde veľmi mizivé oproti tomu, aké by bolo, keby sa Šumava zachovala zelená.

Ešte sa vrátim späť ku našej návšteve Plešného jazera a rozhovoru s pracovníkom NP. Ten nám na otázku, ako to je s produkovaním kyslíka na suchých miestach lesa, odpovedal, že tá malá zeleň v podobe spomínaných tráv, papradí nám dáva ďaleko viac kyslíka ako vzrostlý les. Vtedy som zapochybovala o jeho odpovedi. Teraz som si už viac-menej istá, že nám vtedy nedal zrovna pravdivú odpoveď, čo mi príde dosť nefér.

Viete, príde mi na um veľa protikladov, ba niekedy až absurdít, čo sa deje v NP Šumava. Napríklad… Zverejňujú sa rôzné čísla, ako sa úspešne zasahuje proti kôrovcom, aké úspešné sú lapače, a pár metrov ďalej sa zas úspešne pestuje, resp.chová, pretože tam je prvá zóna. Je to nekonečný kruh, teda asi koniec to má – dočastný. Až uschne celá bezzásahová zóna, do vtedy, kým zasa nevyrastú stromy (ak sa to tak vôbec udeje) do veku, kedy tam bude mať lykožrút zasa „pré”.

Vynakladajú sa obrovské prostriedky na to, aby sme si mohli pozrieť druhy žijúce alebo tie, čo kedysi žili v tamojšej prírode. Myslím, že zoologických záhrad máme u nás dosť. Vlka ani medveďa (i keď som sa pohrávala s myšlienkou doviezť medveďov zo Slovenska, kde sú premnožený) nič na Šumavu nevráti. Zásah človeka do šumavskej prírody (obývanie) je priveľký, aby mu poskytol súkromie. Aspoň si to myslím. Nebolo by rozumnejšie financie investovať inam?

Do bezzásahového územia sa predsa len zasahuje vo forme chemikálií a postrekov. Nebol by viac spätý s prírodou človek, ktorý napadnuté stromy pokácal, odkôrnil, príp. odťažil? (mám na mysli, svojími slovami „ozdravnú” ťažbu, šetrnú k prírode). Tú ale asi v tých sušinách nebude možné vykonať. Brániť otvoreniu hraničných prechodov, ktoré by jednoznačne zjednodušili život ako ľuďom zo Šumavy, tak aj turistom, pretože by sa narušil kľudný život tetreva. A čo si myslíte, ako sa mu žije suchom lese? A čo tie autá, ktoré prechádzajú Šumavou zbytočne desiatky kilometrov, aby sa dostali k miestam, len pár kilometrov vzdialeným, žiaľ cez územie kľudu. Tie neškodia vami tak ochraňovanej prírode?

Viete, p. Bláha, príroda mi je veľmi blízka. Veď som v nej vyrastala. Pochádzam z okolia Javorníkov. Šumava mi prirástla ku srdcu hneď po prvej návšteve. Rada by som sa stala v budúcnosti jej súčasťov a ochraňovala ju. Veľmi by som si želala, aby vaše postupy boli správné, hoc som zatiaľ presvedčená o opaku. Aby sa za päť desať rokov neprišlo k záveru, že sa urobila chyba, vďaka ktoréj sme prišli o krásnú zelenú Šumavu, ktorá sa nám tak skoro nevráti (ak sa vôbec niekedy vráti).

Bola by som rada, keby si najdete čas a prečítal si môj list. A keby vás fakt, že máme rozdielné názory, neodradil od posielania správ zo Šumavy.

S pozdravom a želaním pekného dňa

Pozdílková

ODPOVĚĎ J. BLÁHY NA DOPIS Č. 2

Vážená paní Pozdílková,

omlouvám se, že jsem na Váš předchozí email neodpověděl, přiznám se že není v mých časových možnostech zvládnout vyřídit veškerou emailovou poštu (přes 150 emailů denně). Ve Vašem dopise je mnoho dílčích témat, ale pochybuji, že je možno vést o nich diskusi emailem. Nejlepší je to přímo v terénu, kde je vše vidět lépe než v knihách a studiích. Poto každý rok pořádáme pro zájemce poznávací výlet a ukazujeme si v NP Šumava a NP Bavorský les různé lokality v různých podmínkách, které byly “postižené” kůrovcem. Jestli chcete, pojďte příští rok s námi (přihlášky u Marcely Povolné – marcela.povolna@hnutiduha.cz, napiste vcas, kapacita je omezena a lide se na pristi rok hlasi uz ted). Odpověď na mnoho pochybností jste ale již napsala ve Vašem dopise: fáze rozpadu horského smrkového lesa, kterou jste viděla nad Plešným jezerem neodpovídá Vaší představě jak by takový les měl vypadat. Budeme-li divoké přírodě projektovat naše představy jak má vypadat, budeme vždycky zklamaní. Chceme-li jí mít k obrazu svému, musíme jí uměle upravit. O tom ale není národní park. Posílám Vám v příloze několik věcí k tématu.
S přáním pěkných pozdněletních dní,
Jaromír Blaha

DOPIS č. 3

Vážený pán minister.

Rozhodla som sa vám napísať list, týkajúci sa problému mediálne celkom známeho, ale podľa mňa vôbec neriešeného. Je to „Suchá Šumava” kontra !Zelená Šumava”. Veľmi by ma potešilo, keby si najdete čas a prečítal si týchoto pár riadkov.

Hneď na úvod by som vám chcela povedať, že som zástancom „Zelenej Šumavy” a je zvláštné, že vy aj napriek tomu, že máte „zelenú” v názve vašej politickej strany, zastávate Šumavu „hnedú”. Chcela by som začať vaším výrokom: „Pokiaľ budem ja ministrom ŽP, suché stromy budú na Šumave stáť“. Prepáčte, ale príde mi to veľmi detinské. Alebo žeby ste mali sklony hrať sa na Boha? Musím, vám teda pripomenúť, že Boh tvoril, neničil (aspoň sa tak prezentuje). Po prečítaní tejto vety vám teda želám, aby ste ním už dlho nebol. Samozrejme v záujme Šumavy. Inak neviem posúdiť, či si ten post zaslúžite, pretože vás osobne nepoznám a politika ma priveľmi nezaujíma. Vy ste naozaj presvedčený o tom, že čo sa deje v NP, je správne? Myslíte si, že je v poriadku nechávať uschnúť tak cenné stromy, ako sa nachádzajú v prvých zónach NP?

Úplne tomu nerozumiem. Na jednej strane chcete zavádzať „uhľovú daň” a postupný zákaz na topenie uhím, pre sklenníkový efekt a s ním súvisiace globálné zmeny, a na druhej strane dovolíte, aby uschlo také množstvo stromov, ktoré nám pomáhajú riešiť práve tento problém. Dočítala som sa, že „1 ha lesa púta až 7 ton uhlíka”. To sú celkom zaujímavé čísla. Nemyslíte? Ďalší, podľa mňa závažný dôvod, prečo zasahovať v prvých zónach, je voda. Iba zdravé lesy majú možnosť zabezpečovať správný kolobeh vody v krajine a regulovať vody spodné. Ale toho by ste si mal byť vedomý. Ako som sa dočítala z vašeho životopisu, pracoval ste v oblasti hydrológie. Ďalší dôvod je ekonomický. Nezdá sa vám absurdné na určitom území bojovať (vynakladať finančné prostriedky) proti kôrovcom (sám ste sa zaujímal o to, ako úspešne fungujú feromonové lapače) a pár metrov ďalej si „chrobáka” vo veľkom pestovať.

Ďalší z dôvodov je sociologický-estetický. My ľudia využívame les k odpočinku a relaxu. Zelená farba je pokladaná za farbu nádeje a optimizmu. Tiež som sa vydala na Šumavu s týmto cieľom. Cieľ bol naplnený, po dobu kým som nevstúpila do bezzásahovéj zóny. Síce mi bolo pracovníkom NP povedané, že mám jedinečnú príležitosť vidieť premenu „starého lesa na les nový”. Aj sa mi ho dokonca snažil ukázať. Ale verte, rozhodne mám iné predstavy o zdravom lese. Videla som tam trávy, paprade, čučoriedkový porast a stromček veľmi, veľmi zriedka. Ale niet sa čomu diviť. Je vôbec možné, aby suchý les bol schopný produkovať semená a následne sa zmladzovať? Prečo sa bezzásahové zóny rozšírili do takých plôch?

Chápem význam pralesu ako pre výzkum, tak pre prírodnú hodnotu. Ale už z histórie je zreteľné, že to na veľkých rozlohách nejde (čo sa týka Šumavy). Aj pôvodne vyhlásený Boubínský prales z roku 1858 bol zmenšený o 97 ha (zo 144 ha na 47 ha), aby bolo možné zachovať aspoň časť toho skvostu. Rozhodne nie som za to, aby sa NP využíval pre ziskovú ťažbu, ale aby sa v ňom vôbec nehospodárilo, je podľa mňa poriadná hlúposť. Príroda NP sa má ochraňovať, a to sa na Šumave nedeje.

Ešte by som sa chcela spomenúť jednu vami povedanú vetu: „NP nie je mestký park, on nepotreduje záhradníka.” Príde mi to dosť nataktná narážka. Ale hlavne, kto by mal rozhodovať o regione ako jeho hejtman, senátori a ľudia tam bývajúci. Ak vám Šumava prirástla ku srdcu, aj keď pochádzate z Prahy, tomu rozumiem. Mne tiež, hneď pri prvej návšteve, hoc som z iného konca krajiny, vlastne štátu. Ale rozhodovať o „cudzom” území mi nepríde na mieste. Obzvlášť keď je slovo „demokracia” tak často skloňované.

Napísala som vám tento list, aj keď nemám lesnícké vzdelanie, čo je podľa vás najviac škodlivé pre park Šumava – názory nelesníkov. Lesnícké vzdelanie som nenašla ani vo vašom a musím podotknúť, ani u ľudí, ktorí sa blízko točia o rozhodovaní o bezzásahových zónach. Ale mala som príležitosť rozprávať sa z lesníkmi, lesníckym inžinierom, prečítať si pár publikácií vydaných práve lesníckými absolventami, a názory sa nám zhodli: Nie je v poriadku, čo sa deje na Šumave. Malo by sa to zmeniť, aby sme si ju zachovali (ak už nie je príliš neskoro, tie cenné stromy, ktoré tam uschli, už nič nevráti).

Ak ste si našiel čas a prečítal si môj list, potešilo ma to. Dúfam, že som vás nijak neurazila, to nebolo rozhodne mojím cieľom.

S pozdravom a želaním pekného dňa

Pozdílková